Jdi na obsah Jdi na menu
 


Pomník obetiam I. svetovej vojny.

18. 8. 2019

 

 

62152337_2378181028906623_1981228221340844032_n.jpgÚvahy o uctení si pamiatky obyvateľov Hodejova, ktorí padli na bojiskách počas veľkej vojny, začali tesne po jej ukončení. Bolo vybraté miesto v strede obce pri hlavnej ceste oproti vchodu do evanjelického kostola. Dnes sa to už presne nedá určiť, ale postavil sa tam plot, za ktorým rástol mladý strom. Predpokladám, že ten strom tam bol zasadený úmyselne, aby obyvateľom jeho rast pripomínal čas, ktorý pokročil od rozhodnutia postaviť pomník. Tá situácia nebola jednoduchá, bolo povojnové obdobie a tých peňazí nebolo nazvyš. V obci prebiehala zbierka medzi obyvateľstvom a kto mohol, tak prispel. Predsedom výboru na stavbu pomníka bol Michal Komlóš, tomuto sekundovali hlavní donori, veľkostatkár Ladislav Boczonádi Szabó a Irena Kubínyi - Felső Kubínyi és Deménfalvi. 

Na konci leta roku 1926 sa v Hodejove konala slávnosť odhalenia pamätníka, padlým 38 vojakom z našej obce. Podujatia sa zúčastnilo veľké množstvo obyvateľov z dediny. Všetko sa začalo slávnostnými bohoslužbami, ktoré sa uskutočnili v miestnom rímsko-katolíckom ako aj evanjelickom kostole. Bohoslužby celebrovali, nový katolícky kňaz Vojtech Lóska a Karol Baráth, evanjelický kňaz z Rimavskej Soboty, ktorý ešte pred pár rokmi, bol kňazom v Hodejove. Predseda výboru Michal Komlóš, mal ako prvý prejav pri pomníku. Jeho slávnostná reč, ktorá chytala za srdce, bola prerušovaná hlasným nárekom vdov a sirôt. Pomník bol zakrytý čiernou smútočnou látkou a počas jeho odkrývania rečnila Irena Kubínyi. Odhalil sa monument z mramoru, pri ktorom mal Ladislav Szabó krátky spomienkový prejav. Na žiadosť Michala Komlóša, prehovorili aj obaja duchovní. Potom zahrala dychovka z Radzoviec maďarskú skladbu : Hrdý hrad z Krásnej Hôrky (Krasznahorka büszke vára). Na rade bola básnička ktorú predniesla Juliska, vojnová sirota, jej otec Michal Toma padol vo vojne. Autorom básne bol Ľudovít Olmann, maloroľník z Hodejova, ktorý ju napísal pre túto príležitosť. Nasledovalo ukladanie vencov k pamätníku a v sérii prednesov básne pokračoval Ján Belík, ďalšia vojnová sirota a po ňom Ľudovít Olmann a ako posledný Ladislav Takács.

Predseda výboru pre stavbu pamätníka, tento slávnostne odovzdal činovníkom obce Hodejov. V ich mene sa najskôr poďakoval obecný sudca Štefan Micsurda a následne pomník prevzal do správy obce. Slávnosť pokračovala v domácnostiach Ladislava Szabó a Ireny Kubínyi. Dobrú náladu udržiavala dychovka z Radzoviec a spevokol z Fiľakova.

 

Zdroj :Prágai Magyar Hírlap zo dňa 5.9.1926