Vitajte v Hodejove !

Získal som zaujímavý rukopis, posledného majiteľa Hodejovského hradu aj keď z čias keď ten bol už v ruinách a kapitán hradu disponoval už len jedným strážcom. V tejto písomnosti sú veľmi zaujímavé údaje nielen o hrade ale celkove o Hodejove a okolí. Meno tohto majiteľa odkryjem až v poslednom článku, pre zvýšenie napätia a tak nahliadnime do týchto písomností a zúčastnime sa jeho rozhovoru s pátrom Jánom, ktorý v Hodejove slúžil jubilejnú omšu a tento rozhovor sa udial počas sviatočného obeda.

 Mám už 74 rokov a tak by som chcel aj ja niečo povedať k ruinám Hodejovského hradu a jeho okoliu. Písomnosti k nemu nemám k dispozícii a tak môžem uviesť len čo som počul, vedel a sám zistil. Chcem aby tieto moje pamäti boli zachované aj pre ďalšie generácie ktoré po mne prídu. Od mojich predkov mám príbeh ktorý sa dedil z pokolenia na pokolenie.

Dobyvateľ Árpád po dobytí a obsadení hradu Hajnáčka, poslal svojho poručíka aby obsadil hrad Hodejov. Nečudujme sa, že v tom čase už boli tuná pevnosti, počas dobývania území maďarmi, veď v tom čase už boli v západnej Európe kvitnúce mestá a mohutné krajiny. Tak v tom čase sa hrad Hodejov vzdal bez boja a podriadil sa veliteľovi hradu Hajnáčka. Na druhej strane pohoria Bikk, presne oproti v dnešnom katastri Bizova, mali červený priatelia jeden kláštor, kde skaly z ruín sú do dnešného dňa viditeľné potom ako kláštor zbúrali a vypálili tatári a ľudia zostatkové steny rozobrali na stavebný materiál. Do tohto kláštora chodila na spoveď Hodejovská hradná pani. Cestička z hradu viedla na juh cez tzv. Vocsik medzi dolný a horný Bikk po cestičke vedúcej na vrchol priepasti. Cez priepasť Vocsiku bol smerom na východnú časť postavený visutý most s drevenými stupienkami a tadiaľto sa dalo prechádzať a aj prechádzali do kláštora k červeným priateľom na bohoslužby. Sem chodila na spoveď aj hradná pani ktorú jej manžel podozrieval z nevery a tak odišiel do kláštora kde požiadal predstaveného aby miesto neho mohol zasadnúť do spovednice. Tak sa aj stalo, jeho nič netušiaca manželka uviedla všetko pri spovedi a nevedela, že sa spovedá svojmu manželovi. Po spovedi sa rýchle prezliekol z rúcha a utekal k mostu kde jednu jeho časť narezal aby sa len ľahko držala a skryl sa. Jeho nič netušiaca manželka vstúpila na most ktorý sa spolu s ňou zrútil do priepasti kde sa celá dolámala.

Neskôr sa spomína ešte páter Durendo avšak ďalšie súvislosti neviem, viem však, že je po ňom pomenovaná osada Durenda.

Hodejovský hrad bol pre nepriateľskými útokmi chránený majstrovskou haťou, ktorá siahala od hradného kopca až po pravý breh potoka Gortva. Aby bola hať pevnejšia, boli do nej nasadené duby, ktoré spôsobili, že sa hladiny potoka Gortva zdvihla a zaplavila údolie až po obec Blhovce a stala sa nepriechodným jazerom. Odtiaľ pochádza aj názov tej časti Jazerná lúka. Na vrchole hradného kopca ako na skoro každom hrade bola aj studňa aby v prípade obliehania hradu, jeho obrancovia netrpeli smädom. Hodejovská studňa nedisponovala vlastným prameňom, bola vykladaná opracovaným kameňom a prívod vody do nej bol riešený podzemnými kanálmi, ktoré privádzali do nej vodu z priehrady. Tunajší ľudia v nedávnej minulosti hodili do studne kačku ktorá cez skrytý kanál vyplávala do jazera.

V XVI storočí bol hrad aj pohraničným strážnym hradom proti tureckej hrozbe, ktorí zanedlho po bitke pri Moháči obsadili aj hrad Fiľakovo. Vtedy Gemerská župa aj poskytla pomoc na zosilnenie a posilnenie Hodejovského hradu. Stalo sa to v roku 1571, že Fiľakovský baša zo svojim vznešeným sprievodom a zástavami prišiel pod Hodejovský hrad ako k svojmu susedovi. Na hrad poslal bielu zástavu a kapitánovi hradu odkázal, že prišiel s mierovým úmyslom, priniesol dobré Fiľakovské víno a aby si spolu vypili, on sa na večer vráti naspäť do Fiľakova. Osadenstvo hradu mu uverilo a zišlo dole. Turecký tábor bol na mieste dnešného futbalového ihriska, tam spolu popíjali a zabávali sa pri cigánskej muzike. K večeru sa Turci rozlúčili, pričom tu zanechali aj sudy s vínom a odtiahli z Hodejova. Osadenstvo hradu sa spilo do nemoty a v hrade potom tvrdo spali. Turecké vojská sa okolo polnoci potichu vrátili naspäť, vyliezli po hradnej stene na baštu kde zabili strážcu hradnej brány a vnikli do hradu. Koho našli v hrade každého nabodli na meč a hrad podpálili. Hrad sa už nikdy viac neobnovil. Povraždili aj obyvateľov Hodejova a to v takom rozsahu, že nakoniec ostalo len šesť stojacich domov spolu aj s príbytkom kňaza, ktorému sa podarilo ujsť do Hodejovca, kde potom slúžil omšu a ešte dlho trvalo kým sa vrátil do Hodejova.