Jeho vznik je datovaný do roku 1672 za čias panovania Leopolda I. Habsburského, pluk vznikol na popud poľného maršala, grófa Jána Serényiho, ktorý sa tak stal aj jeho prvým majiteľom. Pluk počas svojej existencie k roku 1897 sa zúčastnil 49 vojnových ťažení, 151 bitiek a 36 rozhodujúcich bojov. Vo svojej dobe bol zo všetkých rakúsko-uhorských plukov zaradený z vojnového hľadiska na piate miesto.

Zúčastnil sa bojov v Španielsku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Švajčiarsku, Dalmácii, Turecka a na území Rakúsko – Uhorska.  Už rok po zriadení pluku v roku 1673 sa zúčastňuje bojov proti francúzskej armáde pri meste Colmar, jeho straty činia 200 vojakov. Po povolaní späť do Uhorska sa pluk dostal pod velenie poľného maršala vojvodu Karola V. Lotrinského. S ním sa zúčastnil v roku 1686 bojov o Budín a jeho hradu, pri tomto boji sa mal vyznamenať mušketier menom Gyárfás, ktorému sa pripisuje zajatie Ibrahima bašu. Po skončení bojov sa pluk presúva do Belehradu pod velením grófa Serényiho a v bitke proti tureckým vojskám sa opäť vyznamenáva. V roku 1691 sa majiteľom pluku stáva generál jazdectva Amenzaga a pluk je začlenený do armády pod velením markgrófa Ľudovíta Viléma I. Bádenského.  Tu sa zúčastňujú v bojoch proti tureckej armáde pri Oradei a roku 1697 vo veľkej bitke pri Zente. Pluk sa statočne držal vo víťaznej bitke a od hlavného veliteľa princa Eugena Savojského sa mu dostalo mimoriadneho vyznamenania.

V roku 1702 sa pluk nachádza v Taliansku a bojuje o hrad v Cremone, pluk v tom čase nesie meno poľného maršala Bagnyho. V týchto bojoch hliadka pluku pod vedením kapitána Magdonela narazí na francúzskeho poľného maršala Villeroisa,  ktorého aj zajme, za čo je kapitán Magdonel mimoriadne povýšený do hodnosti podplukovníka. Pluk sa zúčastňuje bitky u Luzzary  a Turíne. Pri poslednej činia jeho straty 500 vojakov. V roku 1711 sa na anglických lodiach preplaví do Španielska, kde mu velí plukovník gróf Starhemberg, po hrdinských bojoch je pluk prevelený do Talianska ako miestna stráž a v roku 1717 sa už nachádza pod hradom v Belehrade, kde pod velením princa Eugena Savojského sa zúčastňuje zaujatia hradu. V roku 1731 je majiteľom pluku poľný maršal Wachtendonk a pluk je nasadený na ostrove Korzika voči vzbúreným horalom. Bojoval tam nepretržite dva roky pokiaľ úplne neporazil vzbúrencov. V roku 1748 bojuje pluk pri Parme proti francúzskym vojskám a v krvavej bitke stráca 800 vojakov. Zúčastňuje sa obsadenia Janova  a v bojoch pri Camposante, pluk rozhoduje bitku.

Od roku 1753 je pluk najskôr v Sedmohradsku a neskôr v Moldavsku vyslaný ako miestna stráž, odkiaľ ho preveľujú do ťaženia voči novému nepriateľovi, a to Prusku. Pluk v tom čase nesie meno poľného maršala Thurheima  a roku 1757 sa zúčastňuje veľkej bitky pri Kolíne, kde sa jeho kapitán Hambraeckt tak vyznamenal, že mu bol ako uznanie udelený rád Márie Terézie. V roku 1758 sa pod velením poľného maršala Dauna zúčastňuje  bitiek o Leuthen a Hochkirchen, potom sa nachádza medzi vojskom, ktoré obkľúčilo Berlín. V roku 1763 je pluk v Česku a vtedy mu je oficiálne udelené číslo 25, nesie meno majiteľa, generála Brechainvilla.  V roku 1788 v bojoch proti tureckým vojskám bráni polovica pluku pod velením majora Steina jaskyňu v Dubovej neďaleko mesta Oršova.  800 vojakov pluku zadržuje 7000 tureckých vojakov po dobu 20 dní, potom ustupuje, stráca polovicu mužstva. Za toto hrdinstvo cisár Jozef osobne udeľuje každému vojakovi po zlatke.

V roku  1793 pod velením princa Josiáša Coburgského obsadzuje pevnosť vo Valennciens, ktorá bola v rukách Francúzov.  Od roku 1794 pluk bojuje voči Napoleonovi v Talianku a pri Bassane je pluk obkľúčený a jeho veľká časť sa dostane do zajatia. Jeho zostávajúci prvý prápor granátnikov v mohutnej bitke pri Caliáne zaujal osem nepriateľských diel. V roku 1800 sa pluk zúčastňuje nešťastnej bitky pri Hohenliedene. V roku 1805 sa pluk nachádza v Tirolsku a odtiaľ odchádza do Ulmu, kde je zásluhou neschopného generála Macka  obkľúčený a zajatý. Pluk sa neskôr zúčastnil zaujatia mesta Regensburg pod velením arcivojvodu Karola. Počas ústupu potom kryl chrbát armáde a stratil 1700 vojakov. Vo veľkej bitke voči Napoleonovi pri Asperne naň zaútočila francúzska ťažká jazda, pluk zaujal štvorcovú formáciu a odolal útoku jazde, nakoniec ťažkú jazdu prinútil k ústupu. Ešte toho roku sa pluk spolu so spojencami zúčastnil veľkej bitky u Wagramu, kde jeho rotmajster Pauer zajal francúzskeho generála Willamsa. Na tom istom mieste bol vyznamenaný aj vojak Sajó zlatou medailou za hrdinstvo, pretože z rúk umierajúceho nadporučíka Schrődera vybral zástavu pluku a postavil sa na jeho čelo.

V roku 1808 sa majiteľom pluku stal generálporučík Rüdiger a pod jeho velením sa zúčastnil bojov pri Drážďanoch a víťaznej bitke pri Kulme, kde rotmajster Lizer ukoristil jednu francúzsku zástavu. Bojoval v bitke národov pri Lipsku, kde za svoje hrdinské činy dostal viacej vyznamenaní. Zúčastnil sa prenasledovania francúzskych vojsk a na ich území bol účastníkom viacerých bojov. Po uzavretí mieru bol pluk premiestnený do Čiech s výnimkou granátnikov, ktorých prevelili do Viedne. V roku 1815 je pluk v Neapole, a odtiaľ sa loďami presúva do Marseille. Kde ich však už nepotrebovali, a tak nastúpil na pešiu cestu späť do Prahy. V Prahe mal stále miesto do roku 1821 a roku 1822 je pluk druhýkrát prevelený do Neapolu.

V roku 1823 je pluk v Ríme a v kostole svätého Petra je na jeho počesť slávnostná svätá omša. Z Ríma jeho cesta opäť vedie do Prahy, kde vykonáva miestnu stráž. Od roku 1843 sa majiteľom pluku stal generál Wocher a v roku 1847 je pluk odoslaný na talianske bojiská, kde pod velením poľného maršala Nugenta sa zúčastnil bojov o Vicenzu. Neskôr sa pluk dostal do armády poľného maršala Radetzkého a pri Cremone traja dôstojníci pluku obsadili tri nepriateľské delá. V roku 1848 boli dva prápory pluku poslané proti Viedni, kde absolvoval viac bojov a o pár mesiacov bol nasadený v Prahe, kde potlačil ľudové povstanie. V roku 1849 sú granátnici pluku nasadení proti Uhorsku a zúčastňujú sa bitky pri Tešedíkove. Od roku 1853 sa pluk nachádza v Banskej Bystrici a od roku 1858 dostáva meno po poľnom maršalovi barónovi Momulovi. O rok neskôr sa zúčastňuje nešťastnej talianskej vojny, kde utrpel citeľné straty. V roku 1866 sa zúčastňuje vojny s Pruskom a jeho úlohou je strážiť železnicu na trase Praha – Viedeň. Pri porážke cisárskych vojsk u Hradca Kráľovho kryl pluk ustupujúce vojská. Pri Vierowe pluk napadla pruská ťažká jazda a stratil 60 vojakov, tu bol smrteľne zranený plukovník Kunsti,ktorého však z rúk nepriateľa zachránil  pešiak Juhász, za čo bol vyznamenaný zlatou medailou.

Pluk sa cez Karpaty dostal do Viedne, odkiaľ ho súrne poslali železnicou do Talianska, kde sa zúčastnil víťaznej bitky u Custozy. Po uzavretí mieru bol pluk na jeseň roku 1866 prevelený do Terezina, kde bol až do roku 1871 a v tom roku bol povolaný do Prahy ako miestna stráž,  kde bol až do roku 1880. Tu sa pluku dostalo vyznamenania, lebo veliteľom jeho prvého práporu sa stal arcivojvoda Fridrich, vtedy v hodnosti majora a ako taký aj dlhšiu dobu strávil s plukom. V roku 1882 je pluk súrne prevelený do Plevje, pretože v Bosne vypuklo v poradí už druhé povstanie, ktoré však podplukovník Pandúr, železnou rukou potlačil. V roku 1883 sa pluk konečne dostáva domov na miesto svojho vzniku, do Lučenca. Jeho jadro tam aj ostáva, ale tri z jeho práporov sú dislokované v mestách Banská Bystrica, Jáger a Miškovec.

Za zmienku stojí, že počas manévrov v roku 1894 pluk cisár František Jozef I, mimoriadne vyznamenal, kde boli urastení a húževnatí mládenci z Gemeru a hneď cez poľného maršala Juraja Mádi Kovácsa vybavoval, aby bol tento pluk čo najskôr dislokovaný do Viedne ako miestna stráž. V roku 1897 po vojenskom cvičení v Prešove je pluk prevelený do Viedne a dňa 15. septembra toho istého roku tam hrdo napochodoval a vykonáva miestnu stráž.

O tomto pluku by sa dalo napísať viac, ale potom by to už nebol článok, ale niekoľko stranová brožúrka,  vynechal som aj účasť pluku v 1. svetovej vojne.

Autor: Vladimír Gondáš

Zdroje: Tolnai Világlapja z 25. júla 1909,Vasárnapi Ujság  č. 35 z roku 1897

Fotografie: obr. č.1 – vojak a nadporučík rok 1860, plukovník a pešiak rok 1867
obr.č.2 – kapitán, vojak, granátnik rok 1806, dôstojník, vojak, granátnik rok 1836, plukovník  rok 1851
obr.č.3 – mušketier a granátnik rok 1744, mušketier, dôstojník a granátnik rok 1767, dôstojník a vojak rok 1797
obr.č.4 – dôstojnícky zbor a jeho hostia z roku 1909