Príbeh sa odohráva v druhej polovici 19. storočia a mapuje snahu Hodejovčana Rudolfa Kubínyiho, ktorý z titulu funkcie hlavného župana Gemerskej župy, podniká útoky smerujúce k zániku prvého slovenského gymnázia vo Veľkej Revúcej a prenasleduje národovcov v drvivej väčšine s Gemerskej župy. Čo však prinútilo pôvodom slovenského šľachtica, evanjelika, aby maďarizoval a stal sa katolíkom.  Z najväčšej pravdepodobnosti to bola túžba po moci a nastúpený trend, kde niečo znamenalo spojenie Maďar a katolík.

Napriek všetkému bol z rodiny Kubínyi jediný, ktorý tomuto tlaku neodolal, ale žiaľ bol aj najvyššie postavený a postupne získal na svoju stranu aj rodinu Prónay. Použijem stať z diela Júliusa Botta, kde uvádza : „Evanjelickí zemani, pri nezriadenosti evanjelickej cirkvi jej prirodzení patróni a inšpektori, vykonávali v nej autokratickú ľubovládu. V stoliciach prevažne evanjelických dostávali i mandáty na krajinské snemy, kde sa obyčajne dali do služby maďarskej. Takí boli Zayovci, Prónayovci, Podmanickovci, Radvanskovci, Jesenákovci, Szentiványovci, Pulskovci, Perlakovci, Bajcsiovci, Kubínyiovci, Zmeškalovci, Justhovci a mnohí iní. Ráznych kňazov, ktorí vzopreli sa tejto uzurpácii, bolo málo. Superintendenti Jozeffy, Seberini, Kuzmány, kňazi Kollár, Hurban, Hodža, Ján Chalupka, Ctiboh Zoch, Samuel Reuss, Samuel Tomášik, Samuel Chalupka, ktorí v evanjelickej cirkvi bránili neohrozene zásadu rovnoprávnosti, boli vo veľkom počte kňazov zriedkavými výnimkami. Veľká čiastka kňažstva stala sa povlekonosičom zemanov nepriateľských slovenskému národu a rovnoprávnosti v cirkvi, a tak slabosťou kňazov, cirkví, seniorátov a dištriktov maďarská reč vytisla vyučovaciu latinskú reč a zaujala jej miesto na evanjelických patronátskych gymnáziách v Bratislave, v Šoproni, v Banskej Štiavnici, v Pešti, v Levoči, v Kežmarku, v Prešove a v Rožňave. Uhorský protestantizmus zvrhol sa na slúžku maďarizácie.“

Vrátiac sa naspäť k Rudolfovi Kubínyimu, v roku 1867 pomocou intríg a hnaný maďarskou šľachtou nastupuje do úradu hlavného župana Gemerskej župy. Jeho cieľom je odstránenie zakladateľa gymnázia vo Veľkej Revúcej, Štefana Daxnera z úradu podžupana Gemerskej župy. Týmto činom by bolo možné vzrast školy nielen zastaviť ale aj zničiť. Vymenovanie do úradu hlavného župana pre Rudolfa Kubínyiho zabezpečuje kontroverzná postava slovenských dejín, ktorej sa budem bližšie ešte venovať, Ján Krstiteľ Scitovský – kardinál, knieža – primas, Ostrihomský arcibiskup. Na zásah Rudolfa Kubínyiho bol za pomoci uhorskej kancelárie vo Viedni Daxner preložený do Debrecénu k zmenkovému úradu, a tak stratil kontakt s Gemerskou župou a s dianím v nej. Síce po jeho odvolaní sa u panovníka bolo toto vymenovanie dočasne pozastavené, ale zanedlho vstúpilo do platnosti. Ďalším na rane bol Michal Bakulíny, z úradu slúžneho bol odstránený pod zámienkou, že v záujme zvolenia Fridricha Malatinského za snemového vyslanca napája ľud, a tým sa prehrešuje proti čistote volieb. Vedené vyšetrovanie túto skutočnosť nepreukázalo, aj tak bol odvolaný z úradu a vyšetrovanie sa preťahovalo až dovtedy, kým Michal Bakulíny nebol penzionovaný.

Týmto činom odstránil Rudolf Kubínyi dvoch významných ochrancov a mecenášov gymnázia vo Veľkej Revúcej, ale útoky pokračovali naďalej. Po márnych snahách o odobratie finančného príspevku pre chod gymnázia použil fámu a to, že škola dostáva podporu z Ruska, a tak sa strhlo prenasledovanie a perzekúcia slovenských národovcov. Uväznení boli podporovatelia a učiteľ gymnázia, Ivan Zoch, Karol Štefančok, Daniel Gallay a Michal Bakulíny. Žiadne sprisahanie s cudzou mocnosťou im nebolo preukázané, a tak po 37 dňoch väzenia a telesného utrpenia boli prepustení na slobodu. Použijúc opäť slová Júliusa Botta : „Inkvizície boli vedené práve v dňoch vymenovania Andrássyho ministerstva. Keď novú éru maďarskej slobody Maďari s jasotom pozdravovali, v severovýchodnom kúte Slovenska, v Gemeri, úpeli slovenskí národovci v temniciach. Už tento smutný predznak musel Slovákov upozorniť, čo ich očakáva v ústavnej ére maďarskej slobody, že musia byť prichystaní na utrpenia.“

Čierne dni prvého slovenského gymnázia vo Veľkej Revúcej sa nebezpečne blížili…  Dostávam  sa  k avizovanej osobe Jána Krstiteľa Scitovského – kardinála, ktorý zaistil vymenovanie Rudolfa Kubínyiho za hlavného župana. V posledných rokoch vyšli publikácie k tejto osobe, ktorých názvy ma zaujali: Zachraňoval vieru, mravnosť a národnú identitu, Ján kardinál Scitovský už má dôstojné miesto v slovenských dejinách, Jan Scitovsky, Mučeníci a národovci. Neodvážim sa a ani nie je mojim cieľom spochybniť tieto tvrdenia, ale ponúkam vyjadrenie osôb, ktorých mená majú rozhodne vyšší cveng ako autori predmetných kníh a čo je dôležité, žili a stretli sa s kardinálom Scitovským.  Svätozár Hurban Vajanský: Scitovský, rodom Slovák — ostrihomský arcibiskup a kardinál-prímas sa narodil v roku 1785 v Belej, v Abaujsko-Turňanskej župe. Bol presvedčeným maďarónom. Jozef Urbanovský národný a osvetový pracovník, kultúrny činiteľ, katolícky kňaz. V roku 1850 ho za činnosť v slovenskom národnom hnutí arcibiskup J. Scitovský pozbavil kňazskej stanice. Ján Palárik za jeho vydávanie časopisu Cyril a Metod bol arcibiskupom stíhaný a uväznený, takýchto prípadov by sa našlo aj viac.

Doslov: článok sa venuje výlučne histórii a v drvivej väčšine mapuje činnosť Hodejovčana Rudolfa Kubínyiho. Vylučujem akýkoľvek národnostný podtón ale k objektívnemu  posúdeniu histórie patria aj takéto články.  Časť textov bola použitá z diela Júliusa Botta, Slováci -vývin ich národného povedomia.

Na obrázku je Rudolf Kubínyi