Vitajte v Hodejove !

Nezvyknem sa miešať do vecí mimo mojej sféry záujmu ale dostal som žiadosť od priateľa z Maďarska, ktorý mi pomáha pri hrade Hodejov. Jeho prioritou sú zase osmanské časy a tak chce po mne aby som mu doplnil údaje k hradu Sobôtka. Moja informovanosť o hrade je biedna a tak začínam od podlahy. Záchytným bodom sa mi stáva archeologický výskum, ktorý uskutočnilo Slovenské národné múzeum v máji a júni roku 1968 a výsledky bádania PhDr. Zoltána Drenka. K textovej časti je pripojený nákres hradu Sobôtka z roku 1593 s popisom : Podľa rytiny v knihe S. Dillbauma – Eikonographia, nakreslil Jozef Drenko (obr.1)                                   

                                             .

Hľadám teda knihu Eikonographia a v ústrety mi vychádza Vedecká knižnica z Olomouca a tu začínajú prvé prekvapenia. Vydanie knihy je z roku 1602 a je tam reprodukcia hradu Sobôtka, ktorú použil pán Drenko ku svojej kresbe. V ľavom hornom rohu je popis hradu ako aj okolia s rozmiestnením vojska pod vedením Tieffenbacha (obr.2).

Pri pozornejšom prezeraní obrázku je viditeľné, že pôvodný text na rytine je prekrytý a nahradený iným textom. Rukopis textu je iný ako na pôvodnej rytine. Som členom jedného fóra kde si vymieňajú svoje poznatky o hradoch a iných historických objektoch jeho členovia, zverejňujem tam rytinu Sobôtky. Prichádza prvé upozornenie, v ľavom hornom rohu v popise hradu je pod písmenom „F“ uvedený názov rieky a je ním Sáva. No a pravda je, že cez Rimavskú Sobotu niečo podobné netečie. V tej chvíli som ešte stále náchylný veriť tomu, že ide len o omyl a správne tam mala byť vyznačená Rimava. Druhé upozornenie ma naviguje na bývalý Juhoslovanský hrad takého istého mena, teda Sabaz. Hľadanie sa teda upriamuje tým smerom a dostávam sa ku knihe vydanej v roku 1731 autorom je Anton Ernst Burckhard von Birckenstein, názov : Auserwählter Anfang zu den mathematischen Wissenschaften – tam na strane 136 je obrázok a 182 popis, zobrazuje dnes už Srbský hrad Sabaz (obr.3).

V rýchlom slede nasledujú za sebou knihy Delineatio Provinciarum Pannonie et impéria Turcici Oriente autor Johan Christoph Wagner a kolorovaná medirytina (obr.4) z roku 1684

 a L´origine del Danubio autor Sigmund von Birken a kolorovaná medirytina (obr.5) z roku 1664 vydaná však v roku 1685. Obidve knihy poukazujú na srbský hrad Sabac.

Sústreďujem k hradu ďalšie pôdorysy a náčrty ktoré však nemá ďalší zmysel tu rozvádzať, jednoznačne sa stotožňujú zo srbským hradom Sabac. Toto potvrdzuje aj kresba Petra Schenka z roku 1717 (obr.6)

Pre záujemcov ponúkam k nahliadnutiu ďalšie podklady ktoré sú uvedené vo vedeckej práci a sú voľne dostupné na : http://www.doiserbia.nb.rs/img/doi/0350-7599/2011/0350-75991101085G.pdf.

Dochádza k veľmi kurióznej situácii kde prvotná rytina viažuca sa k hradu Sobôtka a uverejnená v knihe Eikongraphia znázorňuje hrad Sabac v dnešnom Srbsku. Tejto hypotéze nahráva fakt, že je tam ako rieka uvedená Sáva, v ľavom hornom rohu je pôvodný text nahradený iným. Môj záver je, že autori knihy vedeli alebo počuli o hrade Sobôtka ako aj boji pod vedením plukovníka Tieffenbacha, nešťastnou náhodou alebo z neznalosti situovali boj o hrad rovnakého mena uvádzaného vtedy pod názvom Sabaz avšak nie do nášho regiónu ale do Srbska. Na ťahu sú v danej chvíli naši odborníci – chyby minulosti by sa mali napraviť.                                                                 

Podoba hradu Sobôtka je teda naďalej neznáma, zverejnené údaje sa jednoznačne týkajú srbského hradu Šabac

Za predpokladu, že som sa pomýlil, som ochotný sa ospravedlniť. K obrázku č. 2 sa vzťahujú práva pre Vědecká knižnica v Olomouci, sign. II19.393. Mám povolenie na zverejnenie, ale nie na použitie v prípadnej publikácii.

Za pomoc ďakujem svojim priateľom

Gábor Kerner a József Szatanek