Diamantová svadba
Rozhodne to nie je každodenná udalosť, však už len dožiť sa 60 rokov v spoločnom zväzku je naozaj zriedkavé, zvyčajne úmrtie jedného z partnerov alebo rozvody sú príliš častými javmi na ukončenie manželského pomeru. Takéhoto významného jubilea sa v Rimavskej Sobote dňa 12. januára 1907 dožil manželský pár Baksay. Štefan pôvodom zo šľachtického rodu, patril v svojej dobe medzi najvýznamnejšie osobnosti mesta Rimavská Sobota a na miestnom zjednotenom protestantskom gymnáziu odučil neuveriteľných 53 rokov. Stal sa čestným obyvateľom mesta, kráľovským radcom, hlavným správcom miestnej protestantskej cirkvi atď. Jeho manželkou bola Tereza Süteő, dcéra popredného miestneho mešťana. Pri tejto vzácnej chvíli kde sa zišla pri oslove celá rodina mal hlavné slovo Ján Búza profesor zo Šarišského Potoka, ktorý odovzdával srdečné pozdravy. Peknú modlitbu predniesol Štefan Czinke ktorý zároveň v mene rady starších protestantskej cirkvi, tiež pozdravil manželský pár. Za zväz žien viedla delegáciu jej predsedníčka Piroška Samarjay. Z gymnázia za profesorský zbor viedol delegáciu jeho riaditeľ Ede Loysch. No a za evanjelickú cirkev augsburského vyznania, dekan Pavel Gyürky. Bokom neostalo ani hlavné gymnázium z Lučenca a zastupovali ho Ľudovít Lajos a Endre Kajel. Pozdravné telegramy dostal manželský pár od biskupov Pavla Zelenku a Alexandra Baksaya. Tých pozdravných telegramov a listov bolo veľké množstvo a zo všetkých kútov Uhorska, za zmienku stojí ešte pozdrav z kolégia a presbytéria v Šarišskom Potoku, kde kedysi Štefan Baksay študoval a odtiaľ viedli jeho kroky do Rimavskej Soboty. Po skončení oficiálnej časti osláv, konal sa v úzkom kruhu slávnostný banket, kde príhovory predniesli. Ladislav Bornemisza podžupan Gemerskej župy, Dr. Ladislav Kovács primátor Rimavskej Soboty a za bývalých žiakov pána profesora, to bol advokát Jozef Molnár. Potom samozrejme nasledovala hostina na počesť manželského páru ktorý sa dožil zriedkavého jubilea a to diamantovej svadby.
K pánovi profesorovi sa viaže úsmevná historka, keď mal 80 rokov, tak náhle zistil, že nevidí práve najlepšie a tak sa preľakol. Jeho kroky viedli do Budapešti kde vyhľadal prvú možnú lekársku kapacitu. Keďže ho sprevádzala jeho dcéra, tak tá hneď poskytla lekárovi patričné informácie. Slová lekára boli nasledovné : Milý pán profesor, musíte prestať piť lebo v krátkej dobe úplne oslepnete, na to si pán profesor s úsmevom pohladil šedivé fúzy a odpovedal : Takže oslepnem pán profesor, no ale zato budem ďalej piť. Chvála bohu, videl som už dosť ale piť som ešte nepil dosť. A ako z Rimavskej Soboty hlásia, pán profesor sa pomaly dožíva 90 rokov, každé poobede popíja v miestnom kasíne a ešte stále vidí.
Zdroj : Pesti Hírek zo dňa 13. Januára 1907 Pesti Napló zo dňa 22. Júla 1908 Na fotografii je Štefan Baksay
