Jdi na obsah Jdi na menu
 


Historická cisterna pri Plešivci

18. 8. 2016

Samozrejme, miestni obyvatelia o nej vedia, ale celkovo by si zaslúžila viac pozornosti, pretože ide o unikátne majstrovské dielo, ktoré je jediné svojho druhu na Slovensku. Nikde som nezaregistroval zverejnenie úplného dobového popisu, a tak používam ľudový výklad,  aby bolo fungovanie cisterny ľahko zrozumiteľné.

Na Veľkom vrchu pri Plešivci, na mieste, kde pod ním je sútok riek Slanej a Štítnika, sa nachádza viac ako 3.000 katastrálnych holdov pasienkov. Z toho obci Plešivec prináleží 2.400 a ostatným majiteľom 600 katastrálnych holdov. Zvyšnú časť tvoria lesy a lúky. Tento Veľký vrch je skalnatá planina v priemernej výške 714 m. n. m., je triasového veku a vykazuje všetky znaky charakteristické pre to obdobie. Jeho povrch nie je rovný, ale popretkávaný dolinami, priehlbinami, a tak pri pohľade z hora sa táto planina podobá na mriežku. Nie je tu žiadna voda, a preto tu nestojí ani žiaden celoročne obývateľný dom, dažďovú vodu zase pohltia doliny a priehlbiny. Koliby tu majú postavené len pastieri dobytku a palieri vápna.

13988675_1170403099684428_1817180400_n.jpg

Keďže išlo o veľké územie, kde boli vynikajúce pasienky, avšak chýbala voda,  bol to neudržateľný stav, tak sa obec Plešivec obrátila na kráľovské ministerstvo pôdohospodárstva, so žiadosťou, aby vypracovali projekt cisterny aj s predpokladanými nákladmi na stavbu a prevádzku. Inžinieri z oddelenia verejného zdravotníctva vypracovali projekt, kde sa voda mala čerpadlami z prameňa v jednej z dolín čerpať voda. Výškové prevýšenie by sa pohybovalo v rozpätí 450 až 500 metrov a náklady na vybudovanie čerpacej stanice aj s dopravným zariadením by boli na úrovni 50.000 korún a ročné prevádzkové náklady 51.750 korún.

Po tejto analýze ministerstvo pôdohospodárstva poverilo kultúrno-inžiniersky úrad v Miškovci (tento úrad vznikol v roku 1879 a zaoberal sa aj zavlažovaním, neskôr sa zlúčil s vodohospodárskym úradom), aby vykonal vlastnú štúdiu a aj projekt s nákladmi. 18 apríla 1911 navštívili lokalitu odborníci aby na mieste posúdili dané možnosti. Ako najschodnejšou cestou sa javilo vybudovanie cisterny, pretože by neboli vysoké náklady na jej vybudovanie a prevádzka cisterny by bola po finančnej stránke nepatrná. Myšlienka cisterny nebola nová, pretože už pred tisícročiami sa používala táto metóda na zachytávanie dažďovej vody a v mnohých štátoch sa do dnešného dňa využíva, napr. v Bosne, Hercegovine, Dalmácii, dalmátskych ostrovoch atď.  Na žiadosť gazdov z Plešivca bývalý minister pôdohospodárstva, gróf Vojtech Serényi rozhodol, že sa použije vypracovaná štúdia, ktorá sa opiera o poznatky zo zahraničia. Štátna dotácia na výstavbu cisterny bola poskytnutá vo výške 30.000 korún.

Zákazku teda dostal kultúrno-inžiniersky úrad z Miškovca a pod vedením Karola Rozsnyay sa pustil do práce. Na Veľkom vrchu, aby bol celý pokrytý pitnou vodou, bolo by  potrebné vybudovať tri cisterny, a to v dolnej, v strednej a v hornej časti, ale roku 1913 začala stavba len jednej. Táto cisterna sa nachádza na sever od domu pochôdzkara a je v strede  planiny na tzv. Gemerskej lúke v jej južnej časti pri ceste. Pri cisterne sa predpokladá jej využitie pre 1000 kusov hovädzieho dobytku, pri dennej spotrebe vody na jeden kus v rozpätí od 10 do 20 litrov.  Na objem cisterny sa tak počíta 1.000 m³, čo by postačilo pri rátanom stave dobytku a jeho spotrebe vody na 1,5 až tri mesiace.

14017782_1170402999684438_1600585423_n.jpg

Celá sústava sa delí na šesť základných častí a to: 1. Zachytávajúca a zberná časť, na schémach označená písm. A.  Bola oplotená plocha o rozmeroch 20.000 m² z toho 2.000 m² je betónová plocha, resp. betónový podklad do ktorého sú uložené kamene. Počíta sa, že takto bude cisterna schopná zachytiť 80 až 90 % zrážkovej vody, ktorá dopadne na predmetnú plochu. Na trávnatej ploche je povolené kosenie, ale zakázané hnojenie, aby nedošlo ku kontaminácii vody.  Priemerné dažďové zrážky v Plešivci sú v zimných a jarných mesiacoch v rozpätí 400 a 600 mm, a preto je táto plocha dostačujúca. Po okrajoch plochy sú zvodné jarky v ktorých na zachytenie nánosov sú uložené ako filtre kamene, vonkajšie okraje jarku sú lemované násypom.  Časť 2. Zadržiavanie kalu a pred filtračné zariadenie na schémach pod písmenom B, nachádza sa na čelnej strane cisterny, zadržiavanie kalu a pred filtrácia, použité sú šedé vápencové skaly, ktoré majú aj úlohu pridávať tvrdosť mäkkej dažďovej vode. Odporúča sa do vody v cisterne pridávať kuchynskú soľ aj pre ochutenie vody, tiež však pre konzerváciu stojacej vody. Na čelnej strane cisterny sa nachádzajú aj otvory, ktorými môže prúdiť dovnútra voda. Časť 3. Cisterna na schémach písmenom C., je okrúhleho tvaru, a pokiaľ sa využíva voda aj na pitie, je vhodné ju prikryť alebo postaviť nad ňu prístrešok. Pre napájanie môže byť odkrytá, pretože zo vzduchu absorbuje dosť kyslíka a bude aj dostatočne odvetraná, ale na druhej strane denné slnko zohreje stojacu vodu. Práve z tohto dôvodu, aby sa nenaberala teplá voda, je jej čerpanie uskutočnené zo spodnej časti, kde je dostatočne studená. Hĺbka cisterny by sa mala pohybovať v rozpätí 3 – 5 metrov a hladina vody v nej musí byť na úrovni spodnej vody, aby bola cisterna udržovaná v dostatočnom chlade. Cisternu neumiestňujeme do spodnej časti doliny, ale vyššie do úbočia, aby nadbytočná voda mohla odtiecť, pretože do plášťa cisterny sa nemôže nainštalovať vypúšťacie zariadenie, pretože pod tlakom by bola hrozba priesakov. Na dno cisterny sa navrhuje vložiť menšiu nádrž, pretože ak bolo v nej menej vody, tak táto by sa sústreďovala na menšom mieste a bola by aj chladnejšia. Dno cisterny ako aj jej steny sú zhotovené z betónu alebo skál vkladaných do betónu. Cisterna v Plešivci je okrúhla a má hĺbku štyri metre, jej dolný priemer je 16 a horný 20 metrov, čiže má tvar obráteného zrezaného kužeľa. Dno sa mierne zvažuje smerom k čerpacej šachte, cisterna je stenou z betónu rozdelená na dve rovnaké časti, takže aj vnútorné príslušenstvo je rovnaké na obidvoch poloviciach. V hĺbke 3,8 metra sú v tejto stene otvory aby voda z vyššie položenej polovice mohla pretekať do nižšej a zachytená voda nevyšla nazmar. Na čelnej strane, kde je múr cisterny vyšší o 80 až 100 cm. od maximálnej hladiny vody, sa umiestni po jednom otvore, aby nadbytočná voda mohla odtekať do doliny.

Časť 4. Filtračné zariadenie na schémach pod písmenom D. Na zadnej strane cisterny sú umiestnené dve šachty, kde do ich spodnej časti prúdi voda z cisterny. Ako filtrácia je použité vrstvenie piesku, štrku a zmes dreveného uhlia. Vyhotovenie je z vodotesného betónu, šachty sú odvetrávané, odporúča sa ich prikrytie vekom.  Tieto šachty sú umiestnené o niečo hlbšie ako dno cisterny.  Časť 5. Čerpacie zariadenie na schémach pod písmenom E. Čerpacie šachty sú o niečo nižšie položené ako predchádzajúce filtračné a filtrovaná studená voda do nich vteká cez otvory v spodnej časti. Na ich dne sa už nenachádza žiadne filtračné zariadenie, čerpanie vody sa odporúča za použitia vahadla alebo rumpálu. Čerpadlo sa neodporúča, pretože ide o neobývanú časť a pri ich častom používaní sú prípadné opravy alebo údržby značne nákladné. Časť 6. Napájacie zariadenie. Na schémach pod písmenom F. Okolo cisterny s výnimkou čelnej strany, kde je pred filtračné zariadenie, sú vybudované železobetónové žľaby na napájanie dobytku. Táto časť je na zemi vyložená kameňmi, aby po napojení dobytku tam nezostalo blato.

14017724_1170403213017750_367035112_n.jpg

Celá cisterna je omietnutá omietkou z najkvalitnejšieho portlandského cementu, ktorá bola za použitia železa a skla na hladko vyleštená. Práce sa začali v máji 1913 a skončili v septembri toho istého roku. Nepracovalo sa len v nedeľu a v dňoch sviatku, resp. pri daždivom počasí, približne bolo odpracovaných sto dní s dennými nákladmi 300 korún. Ako stavebný materiál bolo použité železo, betón, železobetón, železobetónové konštrukcie.  Miestne zdroje sa nedali použiť, pretože tam boli len sivé vápencové skaly a čo by bolo vyhovovalo, tak bolo v nepatrnom množstve. Na každý m³ betónu sa pridávalo 15 kg káliového mydla, pretože toto spôsobuje vode odolnosť betónu. Na m³ betónu sa pridávalo 300 kg portlandského cementu. Kde to bolo nevyhnutné alebo dôvodné, tak tam sa dávali železobetónové steny alebo železobetónové stĺpy a vystužovali priečne železnými  konštrukciami. Celá konštrukcia plášťa cisterny je zosilnená železnými nosníkmi a v prípade potreby budú ešte pridané ďalšie.

Cisterna je z ¾ umiestnená v pôde, resp. v skale, otvor sa vyhĺbil za použitia najlepšej a najmodernejšej výbušniny astralit.  Z miesta detonácie sa vápencové skaly použili ako stavebný materiál do betónu a betónového podkladu.  Cisterna sa vybavila zrážkomerom, aby bolo možné určiť množstvo zrážok a množstvo zachytenej vody v cisterne. V blízkosti staveniska nebol zdroj vody, tak sa vybudovali dve menšie cisterny z objemom po 40 m³ a tieto plnili svoju úlohu vynikajúco, aj keď treba priznať, že celú jar veľa pršalo. Táto voda sa nepoužívala len k stavbe cisterny, ale po filtrácii aj na pitie. Portlandský cement sa kupoval za cenu 4 korún pre jeden metrický cent, ale jeho doprava na miesto stavby zo železničnej stanice v Plešivci stála tri koruny, a pritom vzdialenosť nebola ani desať kilometrov. No ale bolo zložité ho dopraviť na 500 metrov vysoký kopec, kde bola len ťažko schodná skalnatá cestička. Doprava jedného m³ piesku stála 50 až 60 korún, a to sa tam museli dopraviť aj všetky železné  a železobetónové konštrukcie, dosky na šalovanie, stavebný materiál na stavbu baraka, čo práce zdržiavalo.  Aby bol betón a železobetón čo najkvalitnejší, tak bol najatý  betonársky  odborník zo zahraničia. Náklady na stavbu cisterny boli v okrúhlej sume 30.000 korún, poskytnutá štátna výpomoc a jej úročenie pri súčasnom finančnom pomere je na hranici 10 %, čo na jeden  rok znamená 3.000 korún.  Vychádzajúc z tohto, tak cena na používanie vodného zdroja pri pasení dobytku, by mala byť tri koruny na rok pre jeden kus zvieraťa, počítajúc na tisíc kusov dobytka, by išlo o zanedbateľnú sumu pre gazdov a vykryli by sa úroky pôžičky.

14060043_1170403479684390_459320384_o.jpg

Počas zimného obdobia voda z cisterny by mala byť vyčerpaná, aby nedochádzalo následkom mrazu k jej poškodeniu, a v tom časovom období sa tam aj tak nezdržiavajú ani ľudia či dobytok. Poškodenie cisterny by mohlo vzniknúť aj následkom teplotných výkyvov, kde stačí, aby vznikla vlásočnicová prasklina a voda by z cisterny unikala, síce ak by toto nastalo, tak sa predpokladá, že jemný nános v cisterne, by bol schopný takúto prasklinu utesniť.  Na toto však dá odpoveď len budúcnosť. Podľa predbežných výpočtov, zimné a jarné zrážky poskytnú dostatok vlahy a cisterna bude po okraj zaplnená, voda postačí na celé jarné napájanie dobytku. Letné búrky zase zabezpečia dostatok vody pre celé jesenné napájanie, pasenie dobytku sa na tomto mieste aj tak končí v mesiaci október. Podľa dostupných údajov nikdy tu nebolo sucho trvajúce viac ako 30 dní a po suchu nasledujú stále búrky, ktoré postačia na naplnenie cisterny vodou.  Aká bude stojaca voda po 40 až 50 dňoch, a či bude vhodná na používanie, tak toto je tiež otázkou budúcnosti, ale skúsenosti zo zahraničia sú uspokojujúce.  Predpokladá sa, že po cisterne v Plešivci budú aj iné ťažko dostupné miesta v Uhorsku uvažovať o jej stavbe, jej využitie je vhodné pre vyššie položené dediny, kde je nedostatok vodných zdrojov, alebo na stavbu v horských viniciach, kde sa voda už len na postrek musí ťažko dopravovať a takto by sa dala použiť  aj na polievanie.

Kultúrno-inžiniersky úrad v Miškovci len na jar roku 1913 začal so stavbou cisterien a už ich postavil desať. Veľká v Plešivci, keďže je delená na polovicu, dá sa počítať za dve a sú tam vybudované aj dve menšie a ako zdroj využívajú čisto len zrážkovú vodu.  Postavila sa cisterna v obci Sajóvelezd, kde sa využil miestny prameň, ktorý bol nevhodný na pitie a bol vyššie umiestnený, tak sa potrubím zviedla a prefiltrovala voda do cisterny. Šesť cisterien sa postavilo vo viniciach pri obci Tiboldarócz, ako zdroj vody do cisterien bola využitá spodná voda.

Na výstavbe cisterny v Plešivci mali najväčšie zásluhy, gróf Vojtech Serényi, bývalý minister pôdohospodárstva, Jenő  Kvassay a Tihamér Damó Liszanyai, ministerskí radcovia a Gejza Kubínyi, hlavný župan gemerskej župy. Cisternu v Plešivci pomenovali ako Serényiho studňu a od jari 1914 sa využíva na napájanie dobytku.

Cisterna, tak ako je to na Slovensku zvykom v poslednej dobe, sa stala cieľom vandalov, ktorí tam boli schopní dopraviť aj autogén a vyrezávať stadiaľ železné nosníky. Je toho škoda, ako som už spomínal, je to unikát svojho druhu na Slovensku a nebolo by prospešné, keby sme o túto pamiatku prišli.

Autor: Vladimír Gondáš

Zdroje: Karol Rozsnyay – A pelsőczi jószágitató-cziszterna z roku 1914, Budapesti Hírlap z 18.1.1914

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář