Jdi na obsah Jdi na menu
 


Krvavá železnica v Gemerskej župe

10. 8. 2016

 

Z Rimavskej Soboty nám hlásia o veľmi závažných skutočnostiach, o ktorých píše miestna tlač a odporúča ministrovi vnútra, aby sa celou záležitosťou začal čo najskôr zaoberať. Prípad je nasledovný:

Hermann Bachstein,  pochádzajúci z Pruska, je hlavným podnikateľom, ktorý realizuje stavbu železnice Bánréve – Jesenské – Fiľakovo a vyhral aj tender na stavbu železnice Jesenské – Rimavská Sobota – Tisovec. Patrí do spoločností ľudí, ktorí nemajú srdce, pre svojich robotníkov nespraví nič a chladnokrvne sa prizerá, ako cholera napáda a spôsobuje smrť mnohým zamestnancom, pričom táto nemoc už pustoší štvrtý mesiac medzi robotníkmi stavajúcimi železnicu.

Hlavný podnikateľ niežeby pre chorých robotníkov postavil zdravé baraky, pričom by aspoň ich časť dokázal zachrániť, ale cholerou postihnutých dal previesť do dvoch sedliackych domov v obci Širkovce, kde v prízemných domčekoch sa v jednom tiesnilo 15 a v druhom 20 chorých, ležiaci na zemi s kúskom slamy ako keby ani neboli ľudia, ale nejaké zvieratá. Umiestnenie v týchto domoch spôsobuje strach medzi chorými, lebo z dvadsiatich sa len jeden  dostane odtiaľ, tak veľmi pustoší cholera. Z radov lekárov, ktorí sa starajú o chorých, už umrel v poradí piaty a z tých, čo ešte ostali nažive, ťažko sa nájde čo len jeden, ktorý by na seba zobral ťarchu liečiť tam.

Z týchto domov údajne sa už cholera mala rozniesť aj v obci Širkovce a má mať na svedomí až tretinu obyvateľov.  Z domov, kde sa objavil výskyt choroby, vynášajú troch až štyroch mŕtvych, obyvateľstvo obce sa búri. Všetci sa čudujú, že predstavitelia Gemerskej župy zatiaľ rázne nezasiahli, a že neoznámili situáciu ministrovi vnútra, aby vláda v rámci ľudskosti ako aj na upokojenie situácie podnikla také opatrenia, aby Hermanna Bachsteina prinútila, aby s chorými robotníkmi jednal humánne a dal im postaviť zdravotne vyhovujúci barak – nemocnicu,  alebo ako ďalej postupovať.  Jeho nepostihne žiaden trest, veď tu sú v ohrození ľudské životy a „krotkého, boha sa bojaceho prusa Bachsteina“  treba postaviť pred súd, lebo podľa všetkého neurobil žiadne opatrenia, aby obchádzajúcu choleru zastavil alebo urobil opatrenia, aby sa nemohla šíriť ďalej. Neurobil nič na ochranu života, a ani len zdravia robotníkov, dalo by sa citovať mnoho ustanovení zákonov, čo porušil a sústavne porušuje, ale zatiaľ sa proti Hermannovi Bachsteinovi nepodniklo nič¹.

Táto informácia je dosť zvláštna, lebo ak by bola bývala pustošila cholera v takej miere, bola by musela byť o tom nejaká zmienka v dobovej tlači, ja som sa všade dočítal o stavbe konkrétne Gemerskej železnice len v superlatívach,  až som sa časom dostal k novinám štátnych železníc², nesúce sa v tóne oslavnom k predmetnej železničnej trati a len jedna nenápadná veta v celom texte znie: „Pribrzdenie stavby železnice spôsobila vlani na jar pustošiaca cholera“. Veľmi krátku, ale všeobecnú správu uvádzajú na svojej stránke aj železnice SR³, ale tam je cholera uvedená vo všeobecnosti a nie medzi robotníkmi stavajúcimi železnicu. Na území Uhorska v rokoch 1872 – 1873 šarapatila cholera vo veľkom a celkové množstvo obetí sa odhaduje na viac ako 250.000⁴.

Je možné, že v takomto veľkom rozsahu choroby zaniklo volanie robotníkov zo Širkoviec o pomoc, ale isté je aj to, že veľkopodnikateľ Hermann Bachstein  nedbal o robotníkov, a ako je to aj teraz módou, stavbu realizoval cez subdodávateľov a tí zákazku posúvali ďalej,  vlastne predbehli našich podnikateľov. Nezaplatené zákazky, hladujúci a mrznúci robotníci bez mzdy, proti ktorým musela zasahovať armáda,  aj takéto javy sprevádzali stavbu železníc na Gemeri, ale o tom niekedy v ďalšom príspevku. Preto som aj svoj príspevok nazval: Krvavá železnica v Gemerskej župe.

Autor: Vladimír Gondáš

Zdroj: 1 – Munkás-Heti-Krónika zo dňa 30. marca 1873. 2 – Központui vasúti és közlekedési közlöny zo dňa 7. mája 1874. 3 – http://www.zsr.sk/slovensky/historia-zeleznic/1867-1873/zeleznicne-podniky/gemerske-priemyselne-zeleznice.html?page_id=1368.  4 – http://www.hir24.hu/idogep/2010/09/13/az-utolso-magyar-kolerajarvany-1872/.

Fotografie sú ilustračné, stanica a stavba železnice v Hodejove.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář