História Gemera: Rimavské Janovce

Každý z nás už s určitosťou prešiel cez Rimavské Janovce, obec na „skok“ od Rimavskej Soboty. Aj dnes musia ľudí, prechádzajúcich obcou, upútať stojace kúrie a nezvyčajné kostoly. O tejto obci som skoro nič nevedel, až prišla požiadavka na zmapovanie histórie. Nie je to ešte úplne ucelená časť, ale aj tak stojí za to. Poďakovanie patrí Knižnici Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote, že mi nezištne vyšla v ústrety.

Najstaršia písomná zmienka je z roku 1221, vedená vo Varadínskom registri (dnes Oradea v Rumunsku). Obec založili príslušníci šľachtického rodu Jánosiovcov, ktorí sa v obci udržal až do 16. storočia. V polovici 12. storočia tu bolo založené benediktské opátstvo, spomínané je v roku 1397. V roku 1427 patrí opátstvu 33 port z celkového súčtu 35, ktoré sa nachádzajú na území obce. V roku 1431 je to 30 port z celkového počtu 46. Kláštor je zasvätený Sv. Jánovi Krstiteľovi a zanikol pravdepodobne cez reformáciu. Počas Tureckej okupácie bola obec poplatná Turkom a v roku 1682 bola vypálená poľskými vojskami, obyvateľstvo, ktoré prežilo, bolo následne tak zdecimované hladom, že vlastne musela byť obec znovu osídľovaná.

Podľa údajov z Maďarského štátneho archívu z roku 1718, zdroj Conscriptio UC 121: 6, sa objavuje v obci prvá kúria, v tom čase postavená z dreva, jej presná lokácia je zatiaľ nemožná. Obec, ktorá leží vedľa kráľovskej cesty, je opisovaná ako bohatá a pri ceste sa nachádza pohostinstvo. Je opísaný mlyn s dvomi kolesami, ktoré slúžia aj na mletie obilnín, ale jeho druhé koleso je určené na lámanie ľanových a konopných stoniek. Táto tzv. stupa je zaujímavá tým, že bola na vodný pohon, koleso poháňané vrchnou vodou z rieky Rimava otáčalo hriadeľ s kolmo postavenými krížmi, ktoré dvíhali vodorovné priečky, na ktorých boli umiestnené kladivá, ktoré dopadali do otvorov na vodorovnom kmeni. Tieto otvory boli prispôsobené podľa toho, či slúžili na drvenie semien a výrobu oleja alebo na lámanie spomenutých stoniek.

Kladivá dopadali striedavo a svojim spôsobom vzdialene pripomínali pohyb piestov v dnešných motoroch. Takýto mlyn bol v Gemeri zriedkavosťou, pretože na drvenie semien alebo lámanie ľanu sa používali nožné stupky. Sú tu však poznamenané mená vtedajších obyvateľov a to: Andreas Molnár, Michael Pálkovács, Joanes Tehcís, Ivanes Fehér, Andreas Pálkovács, Pál Varga, Ivanes Gály a Joanes Thór. Medzi zemepánmi alebo majetnejšími obyvateľmi sa objavujú mená Ján Jékellfalussy, ktorý vlastní 265 holdov zeme s jedenástimi poddanými a dvanástimi želiarmi, nasleduje Peter Fay, Ladislav Mihalek, manželka Štefana Koóša, Krištof Patay, Štefan Sisáry a manželka Ladislava Vajdayho.

Popísaný je slivkový sad na kraji obce ako aj vykonávané sušenie týchto plodov. Medzi zvieratami dominujú kone, voly, ošípané, ale vyskytuje sa tu už aj včelárenie. Najväčšou záhadou aspoň pre mňa sa stáva veľmi stručný opis mlynu s pílou, nie je zrejmé, či ide teda o dva mlyny v tom čase na Rimave alebo bola píla umiestnená vo vyššie uvedenom mlyne. Prietok v rieke musel byť výrazne silnejší ako je teraz, aby dokázal poháňať mechanizmus píly, ktorý svoju energiu čerpal práve z rieky. V literatúrach opisované podobné píly uvádzajú,  že slúžili na rezanie hranolov a dosiek. Keďže som sa  v našich končinách stretol síce s vodnými mlynmi, ale ani jeden z nich nemal také široké využitie ako na tomto mieste. Z tohto mi vychádza, že  údaje o prosperite obce, resp. jej zemepánov sú opodstatnené a v Rimavských Janovciach na začiatku a v strede 18. storočia vládol čulý obchodný ruch.

Celkovo sa v Maďarskom štátnom archíve nachádza slušný materiál, opisujúci históriu obce, ktorý tu budem postupne uverejňovať. Ešte jedna taká malá perlička, na začiatku 20. storočia sa „zrak“ strednej Európy upriamil na Rimavské Janovce, narodilo sa tu podľa popisu zázračné dieťa, ktoré malo dve hlavy a tejto skutočnosti sa venovala dobová tlač.

Autor: Vladimír Gondáš, zdroj: Maďarský štátny archív