Vitajte v Hodejove !

Bol začiatok roku 1894 a u nás ešte stále boli miesta, ktoré neboli spojené železničnou dopravou. Na jej absenciu veľmi doplácal veľkostatkár a továrnik, barón Alojz Dragano Baratta. Do portfólia jeho výrobkov patril aj stavebný materiál ako tehly či strešná krytina. Jeho prevádzka v Poltári bola prakticky odrezaná od sveta, doprava bola možná len za pomoci povozov. Bola to zdĺhavá procedúra a konkurencia samozrejme nespala, preto potreboval mať súrne prístup k železnici. Snažil sa vybaviť výstavbu železničného spojenia na trase Lučenec – Poltár – Rimavská Sobota a dokonca bol ochotný úsek Lučenec – Poltár zaplatiť z vlastných zdrojov. Chodil za županom, podžupanom, starostom mesta Lučenec, veľkými či malými podnikateľmi v Novohradskej župe. Pýtal si pomoc a podporu, ale všade nachádzal len zavreté dvere, nezáujem a dokonca aj výsmech. Chceli ho čo najviac zosmiešniť a znechutiť. Barón Baratta sa pri jednom stretnutí so svojim priateľom, veľkostatkárom Ladislavom Szabóm z Hodejova, posťažoval na tieto okolnosti.

Ladislav Szabó vedel riešenie problému a dohodol stretnutie s ďalším so svojich priateľov, krajinským poslancom Gejzom Kubínyim. Stretnutie prebehlo a Gejza Kubínyi, známy ako lokálpatriot gemerskej župy, si dal vypracovať správu. Trasa Lučenec – Poltár – Rimavská Sobota bola vylúčená, náklady by boli dosahovali výšku dvoch miliónov forintov a celý podnik by bol býval stratový. Do úvahy pripadali dve možnosti a to postavenie úsekov Lučenec – Poltár – Hrnčiarske Zalužany alebo Rimavská Sobota – Zelené, dnes mestská časť Poltára. Gejza Kubínyi podnikol kroky, aby sa pripravovali plány pre úsek Rimavská Sobota – Zelené. Bolo mu úplne jasné, že týmto by pomohol remeselníkom a obchodníkom z Hrnčiarskych Zalužian, Oždian, Sušanom, Hrnčiarskej Vsi a iným gemerským obciam. Zároveň by táto trať prinútila k rozvoju podnikateľov z Rimavskej Soboty. Gejza Kubínyi bol presvedčený, že budúca veľkosť Rimavskej Soboty závisí priamo od tejto trati. Svojim spôsobom mal pravdu, všetky výrobky pochádzajúce z tovární baróna Barattu, by prechádzali cez Rimavskú Sobotu, ktorá by sa bola stala významným prekladiskom a taktiež by tadiaľto prichádzali hrnčiarske výrobky zo spomenutých gemerských obcí. V Hrnčiarskych Zalužanoch sa uskutočnila konferencia, ktorej sa všetky dotknuté obce vrátane mesta Rimavská Sobota zúčastnili. Za predpokladu, že sa bude stavať len úsek Rimavská Sobota – Zelené, ponúkla spoločnosť Kubinka a Pock 10.000 forintov a barón Baratta pridával 50.000 forintov. Gejza Kubínyi žiadal od mesta Rimavská Sobota príspevok vo výške 20.000 forintov. To však už v meste Lučenec začali biť na poplach, plne si uvedomovali, že čo by to pre ich mesto znamenalo, pokiaľ by stavebný materiál od baróna Barattu prúdil cez Rimavskú Sobotu. Do boja proti Gejtzovi Kubínyimu vrhli celý aparát. Gejza Kubínyi svoju úlohu dotiahol do konca a čakalo sa na rozhodnutie mesta Rimavská Sobota, či sa rozhodne túto trať podporiť.

Dnes je už známe, že Rimavská Sobota svoju šancu nevyužila, mesto Lučenec ju predbehlo. Na trase Lučenec – Poltár prešiel prvý vlak 24.11.1901. Trasa Rimavská Sobota – Poltár bola daná do užívania 23.11.1913.

Bola to rozhodne škoda, lebo disponovali vyjadrením baróna Alojza Barattu, že bude výhradne používať vlakové spojenie Zelené – Rimavská Sobota, lenže do nekonečna nemohol čakať ani on.

Gömör zo dňa 28.1.1894