Tri Ruže, dnes Tatra v Rimavskej Sobote
Na konci 19. storočia mali Tri Ruže v prenájme spoločníci Ľudovít Récsey a Samuel Hafner. Prevádzka zariadenia mala ísť veľmi dole vodou, pokazila sa strava v reštaurácii a zo slušného podniku sa stával pajzeľ a hráčský brloh. Možno troška jemnejšie, ale niečo podobné sa písalo v dobových novinách Gömör. Ľudovít Récsey a Samuel Hafner bránili svoje pošramotené meno a obrátili sa na súd, ale v Rimavskej Sobote im už verejnosť nebola naklonená a tak mesto opustili a napokon neboli úspešní ani v súdnom spore s vydavateľstvom novín.
Za takýchto okolností preberal začiatkom roku 1895 Ede Gömöri do prenájmu hostinec s reštauráciou a kaviarňou. Svojim potencionálnym klientom sľuboval, že starej dobrej reštaurácii, ktorá hlásala v minulosti dobré meno Rimavskej Soboty, prinavráti stratený lesk. Podávať sa mali chutné jedlá a prírodné nápoje. Samozrejmosťou mala byť promptná a presná obsluha zákazníkov. Cestujúca verejnosť mala dostať možnosť využiť pohodlné a čisté izby za primerané ceny. Na letnú sezónu plánoval Ede Gömöri dať postaviť na dvore Troch Ruží altánok, v dnešnom ponímaní slova, krytú terasu. Svoj sľub aj dodržal a prvý májový týždeň stála na dvore kovová konštrukcia potiahnutá peknou farebnou látkou. Dôsledne mal dbať na poriadok a čistotu, aby sa tam zákazníci dobre cítili. Chcel taktiež rozširovať a zmodernizovať celú prevádzku. Na terasu sa dali zakúpiť aj tzv. miestenky a ich majitelia boli podľa požiadavky z jedálneho lístka obslúžení buď na mieste alebo sa im v prípade potreby, jedlo odnieslo domov (aspoň tak som to pochopil ja).
Na dobovej kresbe sú vnútorné priestory Troch Ruží, ako to malo vyzerať za éry Ede Gömöriho
