Jdi na obsah Jdi na menu
 


Vražda zo zúfalstva

V jednoizbovom byte č. 1458 na ul. Tomášovej (dnes ul. Jánošíkova) v Rimavskej Sobote býval mladý manželský pár Rudolf Kráner a Jolana rod. Rocskárová. Na živobytie zarábal Rudolf ako taxikár a na svoju činnosť používal auto zn. Tatra, ktoré si kúpil na splátky od predajcu v Lučenci. V roku 1932 sa v dôsledku hospodárskej krízy zhoršilo jeho podnikanie, nemal dostatočné tržby a tak si po auto prišiel spomenutý predajca z Lučenca. Mladá rodina sa ocitla v existenčných problémoch a nevideli žiadne východisko. Jolana sa dňa 1. Júla 1932 vybrala na návštevu k svojej tete Terézii Bánovej, ktorá bývala hneď vo vedľajšej ulici. Bola to vdova po bývalom strážnikovi železníc a tak poberala po ňom štátnu penziu, ktorá jej pomáhala prežiť, však už mala 67 rokov. Jolana si neplánovala od svojej tety peniaze požičať, lebo v minulosti jej ešte nikdy nepožičala, vždy to odmietla. Počas návštevy išlo len o bežný rodinný rozhovor, keď v tom prišiel poštár a priniesol Terézii práve dôchodok vo výške 458 korún. Stará pani bola nedôverčivá a peniaze nikdy nenechávala doma trebárs niekde v šuflíku, ale nosila ich stále u seba vo vrecúšku, ktoré mala na krku. Bola to chyba a ešte väčšou chybou sa stalo to, že pred svojou neterou si dôchodok uložila do vrecúška, pričom najskôr vybrala ostatné bankovky z vrecúška a dôchodok k nim priložila. Jolana začala úporne premýšľať ako sa k tým peniazom dostať, vedela, že by stačili na splátku za auto a ich rodinná situácia by bola dočasne vyriešená. Medzi ženami ďalej plynul bežný rozhovor, až prišla reč na to, že v závode u Brauna sa dá lacnejšie kúpiť ocot a im tam predsa robí rodina. Terézia konštatovala, že ona by ocot potrebovala ale nemá vhodnú nádobu. Jolana jej okamžite ponúkla päť litrovú kanvu, ktorú mala doma a tak sa obe ženy vybrali spolu na ul. Tomášovskú. Celou cestou rozmýšľala Jolana, že čo spraviť a ako tie peniaze má získať. Vedela, že pokojnou cestou to nepôjde a svoju tetu bude musieť zabiť, ale nevedela, že ako. Keď prišli k nej domov tak otvorila dvere a pustila dnu ako prvú svoju tetu a vstúpila do vnútra za ňou. Za dverami uvidela drevenú bakuľu, bez rozmýšľania ju uchopila a dvakrát udrela Teréziu do krku. Nasledovali ďalšie štyri údery do oblasti hlavy a keď sa telo obete zviezlo na zem, tak chrčiacu ženu uškrtila žinkou, aby ju konečne umlčala. Z krku jej strhla vrecúško a bolo v ňom 2.001 korún. Telo napchala do starého kufra a išla uvariť obed svojmu manželovi, ako keby sa nič nebolo stalo. Na obed prišiel Rudolf domov a manželka ho už čakala s pripraveným obedom. Keď sa najedol, tak mu podala dve tisícky, že to dostala za staré rodinné vyrovnanie. Jej manžel sa veľmi potešil a okamžite vyrazil na cestu do Lučenca. Vrátil sa až nad ránom, ale čo bolo hlavné, tak červená Tatra, opäť parkovala pred ich domom. Vtedy sa mu priznala, že čo spravila. Rudolf mal svoju manželku veľmi rád a nechcel ju stratiť. Podujal sa, že on mŕtvolu zlikviduje a manželku si poslal prezvedieť, či jej tetu už náhodou nehľadajú. Rudolf mŕtvolu vybral zo starého kufra a odtiahol ju do auta a tam ju dal do kufra vozidla. Odišiel až k Tisovcu kde ju na ceste pri strmom zráze vybral a skotúľal do rokliny. Vrátil sa späť do Rimavskej Soboty a postavil sa s autom na zvyčajné miesto pre taxikárov. Jolana pri návšteve domácnosti zavraždenej vzbudila pozornosť. Napokon dcéry starej pani už vedeli, že ich ľudia spolu videli. Chceli aby ich Jolana pustila do domu, lebo inde si mamu nenašli a už prehľadali skoro celé mesto. Jolana ich odmietla pustiť a tak zavolali žandárov. Keď vstúpil do bytu veliteľ Klíma a inšpektor Böhm, tak v komore našli zakrvavenú bakuľu na konci ktorej, boli prilepené šedivé vlasy. V kuchyni boli na dlážke krvavé stopy, ktoré ich priviedli priamo ku kufru, ktorého vnútrajšok bol tiež zakrvavený. Jolana vypovedala, že bola u nej Terézia. V kuchyni jej prišlo zle, odpadla a pri páde si o kufor rozbila hlavu. Ona jej pribehla hneď na pomoc, ale už nedokázala nič spraviť. Na mieste ju žandári zaistili a zašli si na parkovisko aj po Rudolfa. Ten všetko priznal a išiel ukázať miesto kde sa zbavil tela obete. Jolana sa priznala tiež a vinu zobrala v plnom rozsahu na seba.
Rudolf Kráner sedel vo väzbe 18 dní a zdarma ho zastupoval advokát Joachim Schalet z Rimavskej Soboty. Vo svojej reči uviedol, že on z vraždou nemal nič spoločné a telo obete odviezol len preto, aby neupadol do hanby, že sa uňho v domácnosti nájde mŕtvola. Ďalej poukazoval na to, že bol tak ochromený udalosťou, že nevedel konať uvážene. Súd ho prepustil na slobodu a uložil mu pokutu vo výške 100 korún za to, že nemal živnosť na prevážanie mŕtvol autom. Na takéto niečo bola kompetentná len pohrebná služba. Pred budovou súdu, už na svojho kamaráta Rudolfa čakali ostatní taxikári a išli pravdepodobne osláviť jeho slobodu. Jolanu Kránerovú súd v Rimavskej Sobote odsúdil na trest odňatia slobody vo výške 15 rokov. Na vykonanie trestu jej určil ženskú väznicu Řepy v Česku.
Počas II. svetovej vojny, niekedy začiatkom roku 1941 bola Jolana Kránerová vydaná Českými úradmi do Maďarska. V Rimavskej Sobote sa konal nový súdny proces pod vedením Dr. Árpáda Desseffy. Súd zistil, že skutok sa stal presne tak, ako ho opisoval v rozsudku československý súd. Pôvodný rozsudok zrušil a Jolanu odsúdil na doživotný trest odňatia slobody. Jej advokát sa okamžite voči rozsudku odvolal. Odvolací súd v júni roku 1941 zrušil tento rozsudok a potvrdil pôvodný rozsudok československého súdu, pričom nariadil započítať do trestu dobu, ktorú si Jolana už odsedela v dĺžke 9 rokov a 15 dní.
Foto : Niekde v dolnej časti tejto ulice sa stala spomenutá vražda.
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář